„Samozrejme, že si pamätám, aké to je byť svetovou dvanástkou, ale tenis si užívam teraz oveľa viac, ako keď som bola mladšia. Ambície a motivácia stále pretrvávajú v snahe sa zlepšiť a dostať sa naspäť na špičkovú úroveň,“ hovorí Wickmayerová pre www.empireslovakopen.sk. Nasadená turnajová jednotka na EMPIRE Slovak Open 2017 hrá v Trnave po druhýkrát v kariére.

Ako sa máte? Vyše mesiaca ste v apríli nehrali na žiadnom turnaji, čo bolo za tým?

„Nehrala som preto, že som mala zranené zápästie, ktoré má trápi od začiatku tejto sezóny. Musela som si dať dlhšiu pauzu.“

Na Facebooku ste spomínali, že si ruku liečite aj pomocou tzv. Exogen 150, o čo presne ide?

„Exogen je efektívna a bezbolestná liečba ultrazvukom, ktorá umožňuje lepšiu a rýchlejšiu regeneráciu kostí. V procese rehabilitácie mi to veľmi pomohlo.“

Mimochodom, na sociálnych sieťach ste veľmi aktívna. Ste rada v blízkom a častom kontakte so svojimi fanúšikmi?

„Myslím si, že je veľmi dôležité byť v kontakte so svojimi fanúšikmi a sprostredkovať im aj pohľad do zákulisia. Skrátka niečo navyše, čo bežne pri hráčovi nevidia. Žijeme aj mimo kurtu, pričom priaznivci do toho ťažko nahliadnu, čiže toto je môj spôsob, ako sa s nimi  podeliť.“

Vašim trénerom je Francúz Nicolas Beuque. Ako dlho spolupracujete?

„Sme spolu už viac ako rok a mám pocit, že naozaj rozumie mojej hre. Vie, čo chcem dokázať  a chápe, čo treba k tomu urobiť, aby som sa tam dostala.“

Kde je vaša tréningová báza?

„Je vo francúzskej akadémii Mouratoglou Academy v Nice. Akonáhle mám viac, ako len pár dní na tréning, vždy sa tam idem pripravovať. Je to pre mňa skoro ako druhý domov a naozaj to tam milujem.“

S trénerom Vladimírom Pláteníkom, ktorý je teraz šéftrénerom medzinárodnej EMPIRE Tennis Academy tu v Trnave, ste spolupracovali v rokoch 2011 a 2012. Čo vám to dalo?

„Vlado si potrpel ako tréner na technické detaily a finesy hry, preto som sa od neho počas našej spolupráce veľmi veľa naučila.“

V roku 2015 ste už hrali na turnaji v Trnave. V prvom kole ste vyhrali nad Vogtovou z Lichtenštajnska, ale potom ste nestačili na mladú Lotyšku Ostapenkovú. Ako si spomínate na tie zápasy?

„Pamätám si, že som hrala v Trnave a Ostapenková bola vtedy mladou, práve vychádzajúcou hráčkou, ktorá nemala čo stratiť. Hrala veľmi dobre.“

Ako ste sa vtedy cítili v klube TC EMPIRE Trnava?

„Môžem potvrdiť, že priestory a podmienky pre hráčky boli skvelé. “

V sezóne 2010 ste boli dokonca na 12. priečke rebríčka WTA vo dvojhre. Ako si spomínate na túto fázu vašej kariéry?

„Samozrejme, že si pamätám, aké to je byť svetovou dvanástkou, ale tenis si užívam teraz oveľa viac, ako keď som bola mladšia. Ambície a motivácia stále pretrvávajú v snahe sa zlepšiť a dostať sa naspäť na špičkovú úroveň.“

Na US Open 2009 ste to dotiahli do singlového semifinále. Bol to pre vás zatiaľ najkrajší moment tenisovej kariéry?

„US Open 2009 bude mať už navždy špeciálne miesto v mojom srdci a nikdy naň nezabudnem. No každé víťazstvo či titul je pre mňa rovnako výnimočný.“

Ako dobre sa poznáte so slovenskými hráčkami?

„Pohybujem sa už na Tour nejaký ten čas, takže poznám množstvo hráčok. V juniorskom veku som vyrastala na turnajoch spolu s Dominikou Cibulkovou a keď som sa stala profesionálkou, lepšie som spoznala aj Danielu Hantuchovú.“

Aké sú vaše hlavné ciele v aktuálnej sezóne?

„Mojím cieľom je nezraniť sa a ísť dopredu krok za krokom.“

Belgicko nedávno vyhralo nad Ruskom v Moskve v nervydrásajúcom fedcupovom dueli a postúpili ste do svetovej skupiny. Prečo ste to podľa vás dokázali?

„Tím predviedol úžasné výkony, keď zdolal Rusko. Sme známi tým, že sme veľkí bojovníci a nevzdávame sa, čo bolo počas toho víkendu kľúčové.“