Kristýna Plíšková (24) nie je na trnavskom turnaji nováčikom, pred miestnymi divákmi sa predstaví tretíkrát. Nasadená päťka z Česka prichádza už v úplne inej pozícii, je jednou z favoritiek na celkový triumf na EMPIRE Slovak Open 2016. Nielen o tom, ale aj o svojom rekorde v počte es či spolupráci so slovenským sparingpartnerom Filipom Havajom, hovorila v interview pre web www.empireslovakopen.sk. Prvé kolo dvojhry hrá v pondelok 9. mája nie pred 14:00 na centri.

Prečo ste si vybrali trnavský turnaj?
„Lebo tu budem nasadená a som v hlavnej súťaži. Beriem to tak, že som tu skoro ako doma. Hrala som nedávno na turnaji WTA v Prahe, ktorá bola silne obsadená, bola som v Madride v kvalifikácii, tiež veľmi ťažkej. Teraz aspoň nebudem mať hneď v úvodnom kole proti sebe hráčku s renkingom okolo štyridsiatky. Dúfam, že nejaké kolo spravím (úsmev).“
Aké máte spomienky na Trnavu, konkrétne na dve účasti v rokoch 2013 a 2010?
„Pamätám si skoro všetky zápasy v mojej kariére. Celkovo som vedela, že tu je pekne, že hotel je hneď pri tenise, čo je úplne najlepšie. Nemusí sa nikde jazdiť, šetríte čas. Mám to kúsok, hneď som v Česku. Pre mňa je to ideálny turnaj.“
Pred tromi rokmi ste prehrali v  2. kole so Siniakovou, v roku 2010 ste boli vo štvrťfinále, nestačili ste na Birnerovú...
„Pri prvej účasti som bola mladá, bolo to dosť ťažké. Eva v tej dobre hrala dobre, my sme so sestrou v osemnástich rokoch začínali na turnajoch ITF. So Siniakovou išlo o vyhrotený zápas. Bola novou hráčkou, nič som o nej nevedela, iba niečo z počutia. Vždy som viedla, bolo to náročné.“
Teraz prichádzate ako jedna z favoritiek na celkový triumf, beriete to tak?
„Od tej doby som urobila kus práce. Naposledy som tu bola sama, nebola som nasadená. Teraz by som chcela urobiť čo najlepší výsledok. Mohlo by to byť lepšie, ako roky predtým.“
Vašim trénerom je Ivo Minář. Ako hodnotíte vašu spoluprácu a v čom vám pomohol?
„Sme spolu rok a pol. Ivo ma už veľmi dobre pozná, sestra s ním predtým chodila. Je to výhoda, na kurte mám k nemu rešpekt, ale zároveň sme aj kamoši. V rebríčku ATP bol na 62. mieste, hral dobre, je to chalan a keď bude chcieť, asi mi stále dá 6:1 (úsmev). Je tam veľa plusov, žiadnu zmenu neplánujem, funguje to.“
Aký máte vzťah k antuke, vraj nepatrí medzi vaše naj povrchy...
„Nie je to nič moc. Hrala som teraz tri turnaje na antuke. Zdalo sa mi, že nehrám zle, ale pohyb na tom je pre mňa blbý. Je to pre mňa najhoršie, lebo som vysoká. Na betóne píše viac moja hra, podanie. Aj pohyb tam mám lepší ako na antuke. Neviem sa kĺzať, strašne strácam, je u mňa na poslednom mieste.“
Často hrávate japonské, prípadne kórejské ITF turnaje, prečo máte takto zostavený turnajový program?
„Každý rok si tam urobím trip. Je dobré, keď sú tri-štyri turnaje za sebou a sú to päťdesiattisícky, i vyššie. V Európe je toho málo. Turnaje sú slabšie, dajú sa tam uhrať body. Minulý rok som tam išla, aby som sa dostala do hlavnej súťaže Wimbledonu. Majú tvrdé povrchy, umelú trávu, nechcela som hrať na antuke.“
Práve v minulej sezóne ste boli na tripe so slovenským sparingom Filipom Havajom z Akadémie LOVE 4 TENNIS, ako sa vám spolupracovalo?
„Boli sme spoli tri týždne. Asi mesiac sme nerobili s Ivom Minářem, zavolala som Filipovi, lebo som počula, že robí sparingpartnera. Bolo to po podujatí v Stuttgarte, kde bol s Luckou Šafářovou. Potom nemal nič dohodnuté, opýtala som sa ho, či nemôže prísť, nechcela som tam byť sama. Bolo to narýchlo...“
Pomohlo vám to?
„Bolo to super. Sama by som to nezvládla, asi by som odtiaľ odletela. Hrať v Japonsku je náročné, a ešte tam byť sama... Filip je fajn, rozumiem si s ním. Ak bude možnosť, ešte s ním niekam pôjdem. Sedí mi, je s ním sranda nielen na kurte, ale hlavne aj mimo neho.“
Kde máte vašu trofej za triumf na juniorskom Wimbledone 2010?
„Keď sme bolo so sestrou menšie, mali sme vytrínku, ale potom sme sa často sťahovali. Teraz bývam v byte v Prahe, nemám tam toľko miesta. Nejaké trofeje mám u otca, nejaké u mamky. Kde je presne, to neviem. Práši sa na ňu (smiech).“
Je to jedna z vašich naj tenisových spomienok alebo by sa našli ešte krajšie?
„Bol to môj prvý veľký zápas na centri počas Wimbledonu. Hľadisko bolo skoro plné. Je to pekná spomienka, ale že by som si povedala, že je to fakt niečo, to nie, hrala som aj lepšie zápasy.“
Za čo by ste vymenili vaše všetky doterajšie trofeje, za triumf na akom turnaji?
„Ja by som veľmi rada vyhrala doma v Česku, kde sa mi vôbec nedarí. Sestre sa to podarilo v minulom roku, to musí byť pekné. Ľudia to veľmi vnímajú, sú radi, keď je Češka vo finále. Celkovo mám blízko k turnajom na tráve, čiže Wimbledon je najviac, ale i US Open na harde. “
Na Australian Open 2016 ste vytvorili nový rekord okruhu WTA v počte es zahraných v zápase na dva víťazné sety. Nastrieľali ste ich až 31, s Portoričankou Puigovou ste napokon prehrali. Všímate si takéto štatistiky?
„Vnímam to, lebo mi to hovorí skoro každý. Je ich dosť, v jednom zápase a ešte som ho prehrala... Hovoria mi, že dám toľko es a ešte to ani nevyhrajem! Bol to super zápas, no dala som už aj 32 es na turnaji ITF. Dokazuje to, že mám dobré podanie, len ho musím ustáliť, aby som najprv nedala 31 a potom dám jedno.“