Tereza Mihalíková (17), čerstvá členka EMPIRE Tennis Academy, sa výrazne presadila na medzinárodnej juniorskej scéne. V sezóne 2015 ovládla juniorskú dvojhru na Australian Open, o rok neskôr bola v Melbourne vo finále singla a zároveň pridala deblový triumf. Uspela už i medzi ženami, keď vybojovala štyri víťazstvá na desaťtisícových ITF turnajoch, dve z toho v aktuálnej sezóne 2016. V rebríčku WTA figuruje momentálne na svojom maxime - 466. mieste a na EMPIRE Slovak Open 2016  dostala voľnú kartu do main draw.

 

Spomínate si na svoje prvé štarty v Trnave? Na niečo konkrétne zo žiackych čias?

„Vybavuje sa mi zápas, ktorý som hrala proti Tamči Kupkovej a prehrala som ho, išlo o majstrovstvá Slovenska. Potom som tu hrala v semifinále na medzinárodnom turnaji Trnava Cup do 14 rokov, v osmičke som zdolala Miriam Kolodziejovú z Čiech a potom som prehrala s Katkou Strešňákovou.“

Dvakrát ste už hrali aj na najväčšom ženskom turnaji u nás EMPIRE Slovak Open. V sezóne 2014 ste prehrali v úvode kvalifikácie s Nikolou Vajdovou 0:6, 2:6 a minulý rok ste nestačili v prvom kole hlavnej súťaže na Chorvátku Petru Martičovú (4:6, 4:6).

„Z prvého súboja si pamätám len to, že na kurtoch bol neskutočný vietor a Nikola mi v podstate nedala šancu. Uhrala som aspoň niečo, dva gemy. Pred rokom to už nebolo tak, že by som si počítala gemy... Mohla som vyhrať minimálne jeden set. Len som to vždy nedotiahla do konca. V prvom sete sa mi nedarilo získať gemy pri vlastnom podaní, v druhom sete som ju aj brejkla, ale nedokázala som to udržať. Bolo to tesné.“

Vo štvorhre ste sa s Kristínou Schmiedlovou dostali až do semifinále...

„Takmer sme prehrali prvú štvorhru, vyhrali sme 10:8 v treťom sete. V prvom dejstve sme prehrali hladko 2:6, tak sme potom skúšali voleje, úplne všetko a asi sme súperky (Chorvátky Fettová, Lekajová) až tak rozhodili, že sme zvíťazili (smiech). Potom to bolo proti prvým nasadeným Krejčíkovej s Voráčovou o tom, že Kika prehrala s Krejčíkovou dvojhru, tak sme jej to strašne chceli vrátiť. Semifinále bolo tiež tesné, škoda, že sme nevyhrali.“

Keď porovnáte tento areál s inými, aj so zahraničnými, ako sa vám hrá v TC EMPIRE?

„Úplne super. Hovorila som to aj správcovi kurtov. Keď som sem prišla na prípravu už koncom apríla - kurty boli ako na konci leta. Tvrdé, neskutočné, perfektne sa na nich behá. V Bratislave aj v Topoľčanoch boli v tom čase kurte mäkké, zabárala som sa do nich.“

Očakávate na domácom turnaji aj fanúšikovskú základňu?

„Rodičia nebudú počas turnaja doma. Bude tu so mnou asi sesternica, pravdepodobne sa príde pozrieť babka a dedko. Príde určite aj niekto z Topoľčian, možno rovno autobus... Robili si zo mňa srandu, že keď budem raz hrať na nejakom ženskom grandslamovom turnaji, príde celý autobus a budú niekde stanovať.“

Akým ste typom hráčky, domáce prostredie vás zväzuje, alebo vám je jedno, kde hráte?

„Neviem... neviem, ale väčšinou doma prehrávam. To nie je bohviečo. Nie som nervózna, ale takmer vždy prehrám...“

Je na čase zmeniť bilanciu...

„Budem sa snažiť (smiech).“

V apríli 2016 ste si odkrútili premiéru vo Fed Cupe proti Kanade. Aké dojmy to vo vás zanechalo?

„Moje povzbudzovanie tímu bolo dosť náročné. Ešte ťažšie než hranie. Taká zničená a zlomená som sa necítila ani po štvorhodinovom zápase. A to som sedela na lavičke len dva zápasy! Snažila som, fandila celá naša lóža, predtým proti Austrálii bola dosť tichá. Mala som príležitosť zahrať si s každou z báb. Som rada, že som odohrala aj debla.“

Štvorhru ste už brali voľnejšie, keďže bolo rozhodnuté o výhre Slovenska?

„Skúšali sme si rôzne veci, Janka mi hovorila, že mám prebehnúť kedy chcem, že v podstate o nič nejde. Príležitostí som veľa nemala, keďže sa po Jankinom servise snažili páliť smerom na mňa celou silou. Chýbalo nám veľmi málo. Verím, že keby sa hral tretí set, tak by sme ich zdolali tak, ako v druhom. V supertajbrejku to už bol vabank.“

Bola tímová súťaž pre vás príjemným oživením?

„Atmosféra v tíme je vždy lepšia. Máte kapitána, ďalšie hráčky vás povzbudzujú. Sú tam fanúšikovia, ktorí kričia Slovensko! Rada hrám tímové súťaže.“

Ešte predtým ste absolvovali juniorský výberový šampionát v Číne, na ktorom ste skončila piata. Aká to bola skúsenosť?

„Išla som tam z desaťtisícového turnaja z Bahrajnu, ktorý som vyhrala. Prvý deň som bola veľmi unavená. Celkovo to bolo veľmi zvláštne, hralo sa s loptami Prince. Bolo aj veľmi zlé počasie, tak nás dali trénovať do haly, kde sme však často neboli, keďže nám stále vymýšľali nejaký iný program. Natrénovala som v podstate nič. Boli fotenia, hodinové ceremónie, cesta na kurty v zápche trvala hodinu, pridali výlet za pandami...“

Bolo to vôbec na niečo dobré?

„Jediným mojim cieľom bolo vyhrať prvé kolo, čo sa mi nepodarilo. Chvalabohu som potom vyhrala ďalšie dva zápasy. Jediným pozitívom je, že mám vďaka tomu nejaké voľné karty na turnaje ITF a prize money.“

Máte 4 desaťtisícové tituly z okruhu ITF, dva z nich sú z tohto roku. Kedy sa chcete presunúť na vyššie dotované turnaje?

„Ja dúfam, že už nemám v pláne hrať nejakú desaťtisícku.... Mám teraz karty na 25-tisícky a ešte uvidím, aké mi pribudnú vďaka Masters v Číne. Keď sa mi zadarí na vyššie dotovaných podujatiach, nebudem musieť už štartovať na desaťtisíckach. To je môj cieľ, posunúť sa vyššie.“

Na začiatku roka ste si zahrali prvý turnaj WTA v Aucklande a mali ste i voľnú kartu do kvalifikácie dvojhry na Australian Open. Bola to zaujímavá skúsenosť?

„Bolo to super, mala som tam veľmi veľa sparingov. Aj keď veľa hráčok so mnou veľmi nechcelo hrať. Väčšina bola len s trénermi.“

Neakceptujú hráčku, ktorá je nižšie v rebríčku?

„Ony neakceptujú ani tie, ktoré sú pred nimi, zarovno. Je jedno, či ste dvadsiata alebo dvestá. Všimla som si, že jeden tréner bol na tréningu aj so štyrmi hráčkami. Nakoniec som hrala s Kirsten Flipkensovou, Kristýnou Plíškovou i Paulou Kaniovou. Bolo to super, lebo som videla tie hráčky a zistila, čo ešte potrebujem zlepšiť. V podstate som mohla aj vyhrať v Aucklande prvé kolo. Dúfam, že sa tam dostanem o rok, ale už na základe rebríčka.“

Ktorý z grandslamových turnajov sa vám pozdáva najviac, keďže ste si ich všetky prešli ako juniorka?

„Z grandslamových má každý niečo do seba. Najpriateľskejší a najlepší pre hráčov je Australian Open. Hráčom ATP a WTA preplácajú letenky, dostávate poukážky do obchodu, vyberiete si šaty... Tieto turnaje majú však aj mínusy, no v Austrálii je ich najmenej. Vo Wimbledone to bolo hrozné ubytovanie a strava, na US Open bol strašne ďaleko hotel. Najchudobnejší a najškaredší je pre mňa Roland Garros.“

Ako dlho už spolupracujete s trénerom Jánom Studeničom? Čím to je, že vaša spolupráca pretrvala tak dlho?

„Sme spolu od deviatich rokov. A neviem čím to je, zvykla som si. Neviem si predstaviť, že by som trénovala s niekým iným.“